Moje prvé ultra
Len tak kráčať...bežať...znovu kráčať.
Smieť sa dotknúť oblakov ,
hoc len na chvíľku.
Vraví sa, že keď niečo veľmi chceme, celý vesmír sa spojí, aby sa to splnilo . To by bolo síce úžasné, ale ja si myslím, že keď niečo veľmi chceme, mali by sme za tým ísť bez ohľadu na to, aký veľký strach v nás je . Pretože pravé ten nás častokrát drží pri zemi. To samozrejme nie je vždy na škodu, ale niekedy ten strach z niečoho nás zastaví urobiť vec, z ktorej potom dokážeme čerpať energiu a motiváciu pre ďalšie dni. Vec, ktorú keby sme neurobili, tak nad ňou budeme rozmýšľať ,,aké to asi je " a možno ľutovať po zvyšok života že sme to aspoň neskúsili.
Len tak zabehnúť 50 km , z Čertovice až na Donovaly . Aké by to asi bolo ?
Pre mňa to bolo úžasne ťažké , prekrásne zložité a zároveň neskutočne slobodné . V hlave som si dokola kládla otázky prečo to robím, ale potom prišli odpovede , že prečo vlastne nie? Prišli chvíle keď som vládala a myslela som si, že chápem dôvody prečo bežím tak ďaleko, ale neskôr som sa zrazu dostávala na hranicu zúfalstva a znovu som nepoznala odpoveď. Vedela som len to, že musím ísť, že musím bežať, alebo to aspoň skúsiť dokončiť , aby som dostala odpovede, ktoré som hľadala. V duchu som si nadávala a zaprisahala sa, že už nikdy viac a o ďalšiu chvíľu ma oblievali vlny šťastia kedy som vedela, že robím vec , na ktorú nikdy v živote nezabudnem. Ten pocit mi navždy ostane, pretože som bežala tam kde je moje srdce doma, tam kde nohy aj napriek ťažobe a bolesti naberajú ľahkosť a tam kde moja duša dostáva krídla..
Priznávam, bolo to ťažké ,bolo to krásne a bolo to poučné. Obdivuhodné ? To si nemyslím. Podľa mňa každý, kto je zdravý, má zdravé nohy a ako takú fyzickú kondíciu by to dokázal. Či už pomalšie, alebo rýchlejšie. Na tom nezáleží. Záleží len na tom, ako veľmi ste presvedčený, že toto je to, čo naozaj chcete a či v tom vidíte zmysel. Ja som svoje odpovede nedostala, ale keď sme dobehli na Donovaly - akosi sa vytratili aj otázky. Ostal len pocit, pre ktorý viem, že sa to oplatilo skúsiť......
Takže moje prvé ultra ? Niečo parádne . A verím, že pôjdem zas...